Leguán púšťový – Dipsosaurus dorsalis

Leguán púšťový (lat. Dipsosaurus dorsalis) patrí medzi jaštery, ktoré sa dokázali veľmi dobre prispôsobiť životu v extrémne suchom a horúcom prostredí. Obýva púšte a suché krovinaté oblasti juhozápadu Spojených štátov a severozápadu Mexika, kde dokáže zostať aktívny aj počas veľmi vysokých denných teplôt.

Ako leguán púšťový vyzerá?

Leguán púšťový má pomerne zavalité telo, menšiu hlavu a dlhý zužujúci sa chvost. Dospelé jedince zvyčajne merajú približne 33 až 36 cm, pričom celková dĺžka môže dosiahnuť približne 40 cm. Priemerná hmotnosť v údajoch Animal Diversity Web dosahuje približne 69,5 g.

Sfarbenie pozostáva najmä zo sivohnedých tónov s tmavším až červenohnedým kreslením na chrbte. Spodná strana tela býva svetlosivá alebo krémová. Na tele sa nachádzajú jemné zrnitě usporiadané šupiny a slabý pílovitý hrebeň, ktorý pokračuje od krku smerom k chvostu.

Samce a samice sa vzhľadom výrazne nelíšia. U samcov však môžu byť výraznejšie červenkasté znaky v oblasti chvosta a počas rozmnožovacieho obdobia sa u oboch pohlaví objavuje ružovkasté sfarbenie na bokoch spodnej časti tela.

Kde leguán púšťový žije?

Prirodzený areál druhu zahŕňa predovšetkým Sonorskú a Mojavskú púšť v juhozápadných Spojených štátoch a severozápadnom Mexiku. Vyskytuje sa aj na viacerých ostrovoch v Kalifornskom zálive.

Uprednostňuje suché prostredie s porastmi kreozotových kríkov a ďalšej púštnej vegetácie. Práve kreozotové kríky majú pre tento druh veľký význam. Poskytujú potravu aj úkryt pred extrémnym teplom.

Ide predovšetkým o suchozemského jaštera. Dokáže však vyliezť aj približne meter nad zem do porastov kreozotových kríkov, najmä pri získavaní potravy. ([Animal Diversity Web][1])

Leguán púšťový zvláda extrémne horúčavy

Jednou z jeho najpozoruhodnejších vlastností je tolerancia vysokých teplôt. Leguán púšťový zostáva aktívny aj v čase, keď by mnohé iné jaštery obmedzili svoju aktivitu.

Pozorovania uvádzajú najvyššiu aktivitu približne pri 40 °C. Druh dokáže krátkodobo zvládať aj teploty okolo 46 °C. Pri ešte vyšších teplotách však už riziko prehriatia výrazne rastie.

Počas noci alebo v období neaktivity využíva úkryty, predovšetkým nory drobných cicavcov pri základni kríkov a kaktusov. Takéto úkryty mu poskytujú ochranu pred extrémnymi teplotami.

Čo leguán púšťový žerie?

Napriek tomu, že ide o púštneho jaštera, jeho potrava pozostáva predovšetkým z rastlín. Vegetácia tvorí viac ako 90 % jeho potravy podľa údajov Animal Diversity Web. Konzumuje listy, kvety a ďalšie časti rastlín, pričom zloženie potravy sa mení podľa ročného obdobia a dostupnosti vegetácie.

Na jar vyhľadáva najmä žlté kvety, medzi nimi aj kvety Creosotovho kríka (Larrea tridentata). V potrave sa objavujú aj listy lucerny a ďalšie rastliny. Výskumy zároveň potvrdili, že základ potravy tvoria rastlinné zložky a živočíšna potrava predstavuje iba malú časť prijatej potravy.

Príležitostne konzumuje aj hmyz, napríklad mravce, termity, chrobáky alebo kobylky. Takáto živočíšna potrava však tvorí iba malú časť jeho jedálnička.

Pozoruhodné je aj pozorované požieranie trusu iných bylinožravcov. Tento jav súvisí s jeho potravným správaním a neznamená, že by druh patril medzi všežravce.

Ako sa leguán púšťový rozmnožuje?

Rozmnožovacie obdobie začína na jar a pokračuje do leta. Najväčšia reprodukčná aktivita pripadá približne na máj a jún. Samce počas obdobia rozmnožovania obhajujú svoje teritóriá a medzi samcami dochádza k súbojom o prístup k samiciam a zdrojom.

Samice kladú vajcia do podzemných nôr. Znáška zvyčajne obsahuje 3 až 8 vajec. Po nakladení samica vajcia zakryje zeminou a ďalšiu starostlivosť o potomstvo neposkytuje.

Za vhodných podmienok môže samica vytvoriť dve znášky za jednu sezónu, hoci bežnejšie sa rozmnožuje raz ročne. Pohlavnú dospelosť dosahuje približne vo veku 31 až 33 mesiacov podľa údajov Animal Diversity Web.

Teritoriálne správanie leguána púšťového

Leguán púšťový patrí medzi teritoriálne druhy. Samce si vytvárajú územia najmä v okolí kríkov a ďalšej vegetácie, ktorá poskytuje potravu aj vhodné mikroklimatické podmienky.

Pri vzájomnom súperení využívajú vizuálne prejavy. Typickým príkladom sú „kliky“ prednými končatinami, teda opakované dvíhanie a spúšťanie prednej časti tela. Takéto správanie môže slúžiť pri teritoriálnej komunikácii aj pri súbojoch medzi samcami.

Zaujímavým spôsobom komunikácie sú aj pachové značky. Leguán púšťový využíva femorálne póry na nohách a ich sekréty pri označovaní teritória.

Prečo je leguán púšťový zaujímavý?

Tento druh ukazuje, ako výrazne sa môže jašter prispôsobiť životu v extrémnych podmienkach. Namiesto vyhýbania sa najväčšiemu dennému teplu využíva časť dňa, keď teploty dosahujú hodnoty, ktoré by boli pre mnohé iné druhy problematické.

Jeho ďalšou zaujímavosťou je vzťah ku kreozotovým kríkom. Tie mu poskytujú potravu, tieň aj vhodné úkryty. Dostupnosť takejto vegetácie preto významne ovplyvňuje spôsob života leguána púšťového.

Je leguán púšťový ohrozený?

Podľa údajov citovaných Animal Diversity Web patrí Dipsosaurus dorsalis medzi druhy s kategóriou Least Concern (LC) – najmenej ohrozený. Odhad populácie presahuje 100 000 dospelých jedincov. Lokálne populácie však môžu klesať v dôsledku ničenia biotopu a výstavby ciest.

Na rozdiel od viacerých veľkých druhov rodu Cyclura preto leguán púšťový v súčasnosti nepatrí medzi kriticky ohrozené alebo ohrozené leguány.

Dá sa leguán púšťový chovať v zajatí?

Leguán púšťový sa v minulosti aj v súčasnosti objavuje v chove človeka. Jeho prirodzené nároky však vyplývajú z prostredia, v ktorom žije.

Ide o druh prispôsobený vysokým teplotám, intenzívnemu slnečnému žiareniu a suchému prostrediu. Pri chove preto nemožno jeho potreby porovnávať s bežnými tropickými druhmi leguánov.

Zároveň treba rešpektovať jeho rastlinnú orientáciu v potrave a teritoriálne správanie. Samotná schopnosť druhu znášať vysoké teploty neznamená, že mu stačí jednoduché teplé terárium. Potrebuje vhodný priestor, teplotný gradient, UVB žiarenie, úkryty a správne nastavenú výživu.

Leguán púšťový nie je zmenšený leguán zelený

Napriek spoločnému názvu „leguán“ ide o úplne iný druh než Iguana iguana. Leguán zelený pochádza z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky a jeho spôsob života výrazne súvisí so stromovou vegetáciou. Leguán púšťový sa naopak špecializuje na horúce a suché púštne prostredie.

Rozdiely nájdeme aj vo veľkosti. Dipsosaurus dorsalis dosahuje približne 40 cm celkovej dĺžky, zatiaľ čo leguán zelený môže dorásť na viac ako dvojnásobok tejto veľkosti.

Základné údaje o leguánovi púšťovom

Latinský názov Dipsosaurus dorsalis
Slovenský názov leguán púšťový
Čeľaď Iguanidae
Rod Dipsosaurus
Výskyt juhozápad USA, severozápad Mexika a niektoré ostrovy Kalifornského zálivu
Prostredie púšte, suché krovinaté oblasti a porasty kreozotových kríkov
Spôsob života prevažne suchozemský a denný
Potrava prevažne rastlinná
Celková dĺžka zvyčajne približne 33 – 36 cm, maximum okolo 40 cm
Rozmnožovanie vajcorodé
Počet vajec zvyčajne 3 – 8
Stav ochrany najmenej ohrozený (LC)
CITES bez osobitného statusu podľa uvedených údajov

Fotografia: © bigstockphoto

Ohodnotiť článok
[Spolu: 1 Priemer: 5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *