Teritorialita u samcov leguána

Samec leguána zeleného si môže aktívne chrániť územie pred inými samcami. Teritorialita u samcov leguána súvisí najmä s prístupom k potrave, vhodným miestam na odpočinok a predovšetkým so získaním samice počas rozmnožovania.

Čo znamená teritorialita u leguána?

Teritorialita znamená, že samec využíva určitú oblasť a reaguje na prítomnosť konkurenčných samcov. Nejde pritom iba o fyzický súboj. Leguán môže svoj priestor najskôr brániť vizuálnymi signálmi a hrozbami.

Význam teritoriality sa môže meniť podľa sezóny, dostupnosti zdrojov a hustoty populácie. Najvýraznejšie prejavy možno pozorovať počas obdobia rozmnožovania.

Ako samec upozorňuje konkurenta?

Leguán zelený využíva pri komunikácii predovšetkým vizuálne signály. Typickým prejavom je rýchle alebo opakované kývanie hlavou. Samec môže zároveň vystierať telo, zdvíhať hlavu a roztiahnuť lalok pod krkom.

Takéto správanie môže slúžiť ako varovanie pre iného jedinca. Ak protivník ustúpi, konflikt nemusí pokračovať.

Dôležitú úlohu má aj postoj tela. Väčší a výraznejší postoj môže samcovi pomôcť pôsobiť hrozivejšie bez nutnosti okamžitého fyzického útoku.

Prečo samce bojujú?

Najdôležitejším dôvodom súperia samcov je prístup k samiciam. Počas rozmnožovania môže samec brániť priestor, v ktorom sa pohybujú samice, a zároveň odháňať konkurenčných samcov.

Súboj môže začať vzájomným predvádzaním a hrozbami. Ak ani jeden jedinec neustúpi, môže dôjsť k fyzickému konfliktu. Leguány používajú pri takýchto stretoch telo, čeľuste, pazúry aj chvost.

Teritorialita môže viesť k vážnym zraneniam

Dospelý samec leguána zeleného je silný a dobre vybavený na obranu. Uhryznutie môže spôsobiť vážne poranenie a nebezpečné sú aj pazúry a údery chvostom.

Preto nemožno automaticky predpokladať, že dva samce si v spoločnom priestore vytvoria stabilnú hierarchiu a časom si na seba zvyknú. Konflikt môže eskalovať aj po období relatívneho pokoja.

Prečo nie je vhodné chovať dvoch samcov spolu?

Pri spoločnom chove dvoch samcov vzniká riziko neustáleho súperenia o priestor a zdroje. Problém nemusí spočívať iba v otvorených súbojoch. Dominantný jedinec môže druhého samca dlhodobo stresovať svojou prítomnosťou a obmedzovať jeho prístup k potrave, vyhrievacím miestam alebo úkrytom.

Veľký priestor preto automaticky neznamená, že spolužitie dvoch samcov bude bezpečné.

V domácom chove je spravidla rozumnejšie držať dospelých samcov oddelene.

Čo môže teritorialitu spúšťať?

Teritoriálne správanie môže zosilniť prítomnosť iného samca v bezprostrednej blízkosti. V zajatí môže problém vyvolať aj vizuálny kontakt cez sklo alebo pletivo.

Samec môže reagovať na protivníka, ktorého vidí, aj keď sa k nemu fyzicky nedostane. Neustále pozorovanie konkurenta môže preto predstavovať dlhodobý zdroj stresu.

Rovnako môže zohrávať úlohu obdobie rozmnožovania, keď sa mení hormonálna aktivita a reprodukčné správanie.

Ako vyzerá teritoriálne správanie v praxi?

Medzi typické prejavy patria:

• kývanie hlavou,
• výrazné vystieranie tela,
• zdvíhanie hlavy a prednej časti tela,
• roztiahnutie hrdelného laloku,
• otváranie papule pri hrozbe,
• naháňanie konkurenta,
• výpady,
• uhryznutie alebo pokus o uhryznutie,
• údery chvostom.

Jednotlivé prejavy však nemožno interpretovať izolovane. Kývanie hlavou napríklad nemusí vždy znamenať agresiu. Význam závisí od situácie, polohy tela a správania druhého jedinca.

Samica a samec sa nesprávajú rovnako

Výrazná teritorialita sa spája predovšetkým so samcami, najmä v súvislosti s rozmnožovaním. Samice však tiež môžu prejavovať agresívne alebo obranné správanie.

Preto ani kombinácia samec + samica automaticky neznamená bezproblémové spolužitie. Pri spoločnom chove treba sledovať správanie oboch zvierat a zabezpečiť možnosť oddelenia.

Teritorialita v prírode a v chove

Vo voľnej prírode môže mať leguán k dispozícii výrazne väčší priestor a jednotlivé zvieratá sa môžu konfliktu vyhnúť únikom. V teráriu alebo inom uzavretom priestore túto možnosť nemusia mať.

To je jeden z dôvodov, prečo môže byť správanie, ktoré by vo voľnej prírode skončilo ústupom jedného jedinca, v zajatí oveľa problematickejšie.

Pri chove preto treba počítať s prirodzeným teritoriálnym správaním druhu a nespoliehať sa na to, že zvieratá si „nejako rozdelia priestor“.

Je teritorialita problém alebo prirodzené správanie?

Samotná teritorialita nie je porucha správania. Ide o prirodzenú súčasť sociálneho a reprodukčného správania leguána zeleného.

Problém vzniká vtedy, keď chovateľ podmienky neumožnia zvieraťu toto správanie bezpečne zvládať. Najmä spoločný chov dospelých samcov môže vytvoriť situáciu, v ktorej prirodzená konkurencia vedie k opakovaným súbojom, stresu a zraneniam.

Teritoriálne správanie preto netreba potláčať. Treba mu prispôsobiť spôsob chovu.

Čo si z toho odniesť?

Samec leguána zeleného môže byť výrazne teritoriálny, pričom intenzita správania závisí od konkrétneho jedinca aj okolností. Najvýraznejšie prejavy súvisia s konkurenciou medzi samcami a rozmnožovaním.

Kývanie hlavou, vystieranie tela a roztiahnutie hrdelného laloku môžu predstavovať varovné signály. Ak konflikt pokračuje, samce môžu použiť uhryznutie, pazúry alebo chvost.

Pri chove preto treba rešpektovať, že dospelý samec leguána zeleného nemusí tolerovať iného samca vo svojom priestore. Oddelený chov je pri konfliktných jedincoch najbezpečnejším riešením.

Fotografia: © bigstockphoto